Katkin park má Zlatého Amosa aj naj príbeh.

Ocenenie Zlatý Amos by ale nebolo naše, keby sa neodohral tento príbeh.
Náš, dnes už úspešný absolvent, Majo Reiter opísal, ako sa jeho život zmenil počas 5 rokov na našej škole.

 

Nebolo to tak dávno, keď som sa s miernymi obavami ocitol v laviciach Katkinho parku. Nevedel som, čo ma čaká, noví spolužiaci, nové mesto, nový kolektív a bývanie na internáte. Najviac mi však v hlave ostalo ako ma privítala mladá pani s úsmevom a otázkou “Ty si ten nový?” Prestupoval som na polrok, tak som ešte nevedel, že čo a ako, a hlavne, že učiteľka môže byť aj mladá. V mojom meste to totiž funguje v školách úplne inak. O úprimnom úsmeve a milých slovách sa mi ani nesnívalo. To sa však zmenilo už v momente, keď som stretol pani učiteľku Miškovovú. V súvislosti s týmto menom mi naozaj nič zlé nenapadá, hoc viem, že je tomu možno ťažko veriť, no ani nasilu by som nič nepísal. Aj vďaka tejto pani učiteľke som si uvedomil, že je dôležité vyjadriť svoj názor, aj keď to je názor, ktorý sa nezhoduje snáď so žiadnym iným názorom z okolia. Samozrejme, zo začiatku mi to veľmi nešlo, veď niet divu, nebol som zvyknutý, že v škole niekoho zaujíma môj názor.

Všetko sa zmenilo, ja som sa zmenil. Tento rok je to piaty a posledný rok na škole a plne si uvedomujem, že veľkú rolu v mojej ceste premeny zohrala práve táto skvelá učiteľka, ktorá mi ukázala ako si stáť za svojim, ako sa postaviť predsudkom či už z mojej alebo opačnej strany. Ukázala mi ako byť viac sám sebou a ako objaviť a nestratiť samého seba v tomto veľkom na prvý pohľad chaotickom svete. Naučila ma objaviť zmysel a prepojenosť vecí. Svet je krajším miestom, keď vám niekto prelistuje na tie zmyselnejšie stránky, ktoré som objavil až na strednej. Jednoducho som sa našiel. Samozrejme, nie je to len výsledok jednej osoby, veď deje sa toho mnoho, no z môjho skromného pohľadu vďačím najmä pani Miškovovej, ktorej som sa vždy mohol otvoriť, vyrozprávať, povedať čo je nové, poradiť sa či len tak prehodiť pár slov. Som skutočne vďačný, pretože práve takíto ľudia menia budovu zvanú škola v domov, do ktorého sa budem rád vracať aj po opustení školských lavíc Katkinho parku.

Viac o súťaži, či našej Zlatej Amoske nájdete tu.